Umenie EBRU predávali majstri svojim žiakom celé generácie. Od novembra 2014 je Ebru zapísané do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

Maľovanie na vodnej hladine je veľmi starobylá technika a staroveký Egypt, India, Čína, Sibír, Turkmenistan, Perzia či Pakistán súperia navzájom o právo pôvodu. V oblasti Altaja bol nájdený mramorový obrázok, prenesený na kúsok kože, ktorého vek sa odhaduje približne okolo 2500 rokov. Základom techniky je nanášanie farieb na povrh viskóznej vodnej hladiny, vyrobenej z rôsolov rôznych rastlín. Ako sa vyvíjala technika, začali sa používať aj rôzne nástroje, ktoré ovplyvňujú maľbu – napríklad hrebene a drôtiky, ktorými sa farby na hladine vzájomne prečesávajú a výsledkom sú komplikované vzory.

Na obaloch kníh sa zachovali veľmi staré práce, zhotovené touto technikou. Najstaršia nájdená práca sa datuje do 11. storočia, ale pravdpodobne je technika Ebru oveľa staršia. Najznámejším reprezentantom školy Ebru je Mehmed Effendi (1680-1773), ktorý v technike Ebru rozvíjal vlastné mramorové motívy a zobrazovanie kvetín. V Európe je Ebru známe pod názvami ako turecký papier alebo turecké mramorovanie papiera. Storočia zdokonaľovania materiálov a vylepšovania techniky nám umožňujú vidieť toto umenie v celej svojej jemnej kráse. V 17. storočí európski cestovatelia na Blízkom východe zhromaždili ukážky mramorovaných papierov a sústredili ich do zbierky ,,Amicorum“ (Priateľstvo). Technika mramorovania sa stala sa populárnou na väzbách kníh a dekoračných papieroch a v knižnom odvetví si našla uplatnenie najmä v 19. a začiatkom 20. storočia. Angličan Charles Woolnough vydal v roku 1853 Knihu ,,Art of marbling“ (Umenie mramorovania), zameranú na uplatnenie tejto techniky.

Etymológia slova Ebru je podobne, ako pôvod techniky, neznáma a existuje niekoľko verzií. Je možné, že Ebru pochádza z arabského Ab-ru, čo znamená na vode. A je pravda, že technika Ebru je priamo spätá s rôznymi kvapalinami. Celý proces prebieha na špeciálne pripravenej vodnej hladine. Farby na Ebru sú tiež veľmi tekuté a podobajú sa na farebnú vodu. Avšak vďaka špeciálnym látkam, ktoré obsahujú – držia tvar, nerozpúšťajú sa vo vode a zároveň sa medzi sebou nemiešajú.

Druhá verzia pôvodu slova Ebru pochádza z perzského Ebri, čo v preklade znamená oblak. Množstvo prenádherných vzorov a koncentrácia farieb vo forme pravidelných rozplývajúcich sa kvapiek farby, pripomína oblačné vzory a ich opakovanie je v podstate nemožné.

Tretia verzia predpokladá, že slovo Ebru pochádza z čagatajského výrazu Ebre čo znamená zvlnený. Neuveriteľné plynulé prechody farieb sú samé o sebe krásne a jemné. A napriek tomu sa na ich základe dajú vytvárať omnoho zložitejšie obrazce. Po prenesení škvŕn na papier sa môže použiť šablóna k zvýrazneniu základného motívu.